Ako často ste sa pristihli pri myšlienke: „Vedel som to!“? Nie vždy ide o genialitu, ale o kognitívne skreslenie známe ako „skreslenie spätného pohľadu“. Ničí vašu schopnosť učiť sa, bráni...
Ako často ste sa pristihli pri myšlienke: „Vedel som to!“? Nie vždy ide o genialitu, ale o kognitívne skreslenie známe ako „skreslenie spätného pohľadu“. Ničí vašu schopnosť učiť sa, bráni vám vidieť svoje skutočné chyby a vstrebávať si ponaučenia. V roku 1975 psychológ Baruch Fischhoff demonštroval, ako po Nixonovej návšteve Číny v roku 1972 účastníci precenili svoje „očakávania“ úspechu. Ich počiatočné odhady sa spätne dramaticky zmenili, čo blokovalo analýzu chýb a skutočné učenie. Po finančnej kríze v roku 2008 si teda experti a investori spätne „uvedomili“, že krach Lehman Brothers bol nevyhnutný. Pred 15. septembrom 2008 však len málokto predpovedal tento kolaps, čo skresľuje ponaučenia z minulosti. Daniel Kahneman, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2002, v knihe „Myslenie, rýchle a pomalé“ opisuje, ako tento efekt narúša kalibráciu nášho úsudku. Strácame motiváciu testovať hypotézy, ak „už všetko vieme“. Aby ste sa skutočne učili, aktívne si zaznamenávajte svoje predpovede ešte pred udalosťami. Ich porovnávanie s realitou je jedinou cestou k úprimnému hodnoteniu a rastu. V opačnom prípade váš mozog navždy zostane „géniom po udalostiach“ a bude opakovať tie isté chyby.
Select how you want to watch this video
