Mnohí veria, že fotografická pamäť znamená zapamätať si každý detail. Skutočná eidetická pamäť je však mimoriadne zriedkavá, najmä u dospelých, a líši sa od jednoduchého dobrého zapamätávania. Len 2 – 10 % detí, ale takmer žiadny dospelý, dokáže „vidieť“ obraz aj po tom, čo zmizol. Nejde o zapamätanie si, ale skôr o vizuálnu retenciu, akoby projekciu na sietnici. Otestujte sa: sústreďte sa presne na 30 sekúnd na detailný, ale bezvýznamný obrázok, napríklad na stranu sanskritského textu. Potom sa odvrátite alebo zatvorte oči. Skúste „čítať“ jednotlivé symboly alebo počítať prvky, akoby ste stránku stále mali pred sebou. Ak to dokážete bez toho, aby ste si to len pamätali, ale skutočne „vidíte“, je to znak eideticizmu. Väčšina ľudí, dokonca aj tí s výnimočnou pamäťou, ako napríklad mnemonista Alex Mullen, používa techniky, nie momentky. Vaša schopnosť „vidieť“ na chvíľu je skutočným kľúčom k vyriešeniu hádanky za 30 sekúnd.